Na konci bieleho domu

býval Ján,

chcel nosiť kvety - nemal komu,

mládenec Ján

Smútok je večer ostrý ako nôž

a bol s ním Ján,

cez okno vošli Pravda a Lož,

mohol si vybrať Ján

Mohol si vybrať Pravdu a Lož

slabý Ján,

mohol si vybrať Pravdu a Lož

váhavý Ján

Mladú, krásnu a vábivú

Lož videl Ján,

starú, všednú a plesnivú

Pravdu spoznal Ján

Večer je tupý ako nôž,

stratený je Ján,

odišli navždy Pravda a Lož,

zostal len smútok a Ján

Človek je navždy sám,

kei spozná Pravdu a Lož,

človek je navždy sám

tak ako Ján

Smiech je praskot suchých konárov,

to vie i Ján,

smiech je praskot suchých konárov,

mŕtvy je Ján