Skláňam svoj zrak, božská prozreteľnosť,

pokorný nechám sa viesť.

Pohrúžený hlavou na kolenách,

čokoľvek dá sa zniesť.

Bratia a sestry, kto z vás má tú moc,

poslať mi svetlo sem k nám.

Po ceste za ním cez predlhú noc,

sad čerešní v hlave mám.

Tak si len hrám, neviem čo vykrútim,

tak sa tu veziem, len neviem či vystúpim.

Tak si len hrám, sám v sade čerešní,

neviem či náhoda neskolí ma prvou presnou ranou.

Hľadím na svet, ako na veľký úľ,

zložený z maličkostí.

Zamotaný v sieti na dosah rúk,

čaká kým sa ho zmocním.

Ááá tak si len hrám, sám v sade čerešní,

tak sa tu hojdám, len svet tam mi je tesný.

Tak si len hrám, sám v sade čerešní,

možno som väčší blbec ako náhoda.

Tak si len hrám, neviem čo vykrútim,

tak sa tu veziem, len neviem či vystúpim.

Tak si len hrám, sám v sade čerešní,

neviem či náhoda neskolí ma prvou presnou ranou.