Na izbe číslo trinásť, v trinástej posteli pri obloku

zosnula živá voda. Bolo to v zime, koncom roku.

Bola už v penzii z rozličných dôvodov

Z ústredia rozprávok nebrala dôchodok

Hmi

Zomrela živá voda len tak na starobu

Ktosi ju učesal, umyl, obul

Chceli sme pohreb ako sa patrí

Tak za dve tisícky alebo za tri

Nemala príbuzných chceli sme vyzbierať

Od ľudí, od vecí, od zvierat.

Dobšinský pomohol dostať ich na zoznam

Nik sa však nehlásil, nikto ju nepozná, nepozná.

V Slávičom Údolí, ako to pekne znie,

nemal kto za rakvou, nemal kto veniec niesť, veniec niesť.

Všetci sme dospelí od hlavy po päty

Všetci sme zabudli rozprávky od tety

Zomrela živá voda len tak na starobu.

Ktosi ju učesal, umyl, obul.

V smútočnom prejave, krátkom a povinnom

Rečník ju pred nami, pred nami premenil na víno