Tichúčko to ide,

všetko na konečnú.

Chceš to vrátiť naspäť,

nevieš, nemôžeš.

Bude smutných dvanásť,

veže bijú večnú.

Ulice sú dlhé,

všetky idú preč.

Bol to mliečny príbeh,

taká krásna pena.

Bublinka sa z neho

viacej nevráti.

Nechajme ho plynúť,

kamsi do zelena.

Cez jarné sny

a cez zimné kabáty.

Na pleci len tma,

tá chladná cudzia ruka.

A noc ťažká

ako cyklámen.

Tolerantnú pieseň

do sviečok si dúcha.

Jeseň a ja pravdu

do nej priklamem.

Tichúčko to ide,

všetko na konečnú.

Chceš to vrátiť naspäť,

nevieš, nemôžeš.

Bude smutných dvanásť,

veže bijú večnú.

Ulice sú dlhé,

všetky idú preč.