Každý už doma je

pri rybe, pri jedli.

A chyba, ona nie

šaty jej vybledli.

Nikto ju nehľadá

v obloku vianočnom.

A snehu napadá

a ona zmrzne v ňom.

Chudobná rozprávka

o handrách, o mede.

O vranách, o kavkách

ľúbi si po svete.

Drotári za koláč

nehrajú koledy.

Kus tepla nehľadáš

pastierik pobledlý.

Poštárik nenesie

v čapici pozdravy,

drevená vôňa stien

hviezdnu noc nezdraví.

Svetielka dreveníc

dávno už vyhasli.

Len občas vidíš ísť

po snehu svoje sny.

Dve hladné očičká

nehľadia na hviezdy.

Už sa tá slzička

do oka nezmestí.

Dávno sa stratila

clivá noc do dolín.

Dávno sa stratila

ktože jej otvorí?

Netrafí do ucha

tá malá rozprávka.

Vietor ju rozfúkal

po snehu, po lávkach.

Len občas keď sú tu Vianoce

štedré a veselé,

keď máš sneh na nose,

počuješ tíško znieť.

Jej slová nesmelé,

jej slová stratené.

Jej slová nesmelé,

jej slová stratené.