Raz keď dorástla, usporiadali na zámku oslavu,

na ktorú prišlo mnoho pytačov z celého sveta.

Steny zámku boli vyzdobené šľahačkovými závesmi,

horeli šľahačkové sviece, sluhovia v šľahačkových úboroch

nosili na stôl samé šľahačkové torty.

A zámocká kapela začínala hrať.

K princeznej pristúpil prvý pytač z Krajiny rakov a rýb,

princ Kukus Rupus.

Lipipi lumpipi rumpipi rup

ľúbim vás jak rybku basta a šup.

Lipipi lumpipi rumpipi rup

ľúbim vás jak raka basta a šup.

Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,

to preto, že sa vždy rakmi napchám.

Z račieho kráľovstva prišiel som sem,

do račieho zámku odviesť vás chcem.

Lipipi lumpipi rumpipi rup

svoj račí majetok núkam na šup.

Lipipi lumpipi rumpipi rup

ľúbim vás jak štuku basta a šup.

Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,

to preto, že sa vždy rakmi napchám.

Z račieho kráľovstva prišiel som sem,

do račieho zámku odviesť vás chcem.

Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,

to preto, že sa vždy rakmi napchám.

Z račieho kráľovstva prišiel som sem,

do račieho zámku odviesť vás chcem.

Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,

to preto, že sa vždy rakmi napchám.

Z račieho kráľovstva prišiel som sem,

do račieho zámku odviesť vás chcem.

Princezná sa uchichtla a povedala:

"Som navyknutá na šľahačku a nie na žaby a rakov."

odvetila pyšne,

a zdvihla svoj noštek ešte vyššie.

Ani to nestačila dopovedať,

a už k nej pristupoval druhý princ

s papagájom na pleci.

Uklonil sa, tak, že mu papagáj takmer odletel z pleca,

a spustil: